Bratia a sestry v Kristu
Skala vekov. Zaujímavé slovné spojenie. Skala predstavuje niečo veľmi pevné a slovíčko veky v nás evokuje niečo, čo prekonáva hranice času života človeka. Takže slovné spojenie skala vekov znamená niečo, na čom môžem postaviť svoju istotu nielen pre seba, ale pre celé generácie človečenstva. A teda sa nemusím báť pádu, degenerácie, rozpadu toho čo na nej staviam.
Aprorpo skala. Je skutočne taká pevná??? Nedávno sme sa boli s mojou lepšou polovičkou a so synom pozrieť v jednom kameňolome. Bolo to v Banskej Štiavnici a tam sme sa dozvedeli, že priamo nad Štiavnicou sa ešte v geologicky nedávnych rokoch týčila hora, ktorá merala 4000 metrov. Bol tam obrovský stratovulkán, ktorý bol 4 km vysoký a 28 km široký. Jedného dňa vybuchol a zostal po ňom kráter, kde teraz leží Štiavnica a celé jej okolie. Tá 4 km vysoká hora sa takmer celá prepadla do vnútra sopky a ešte pred 100 000 rokmi intenzívne chŕlila tisíce ton magmy. Čo myslíte, bolo by múdre na takejto zdanlivo pevnej a veľkej hore postaviť základ svojho života? Teda dom na skale postavený??? A ešte jeden príklad. Nedávno dávali v TV dokument, ako si jeden pán postavil krásny kamenný dom na útese. Pevnom a tvrdom. Dom tam stál niekoľko desaťročí, ale odrazu sa z neho musel vysťahovať a musel ho opustiť. Tá skala totiž praskla a polovica domu sa mohla kedykoľvek zosunúť do priepasti. A prečo praskla? Pretože niekoľko desiatok kilometrov ďalej vŕtali baňu a jeden odstrel spôsobil to, že sa zachvela obrovská plocha a uvoľnilo sa podzemné jazero. Kľudne mohol bývať aj naďalej vo svojom dome, ale riskoval by, že kedykoľvek sa zrúti a to mu za to nestálo. Riskovať svoj život.
Sestry a bratia vidíme, že tá skala nemusí byť skutočne tak pevná, ako by sa mohlo zdať a občas netreba veľa, aby sme zostali prekvapený, že niečo na pohľad pevné je krehké. A s časom je to rovnako. Slovíčko „veky“ je pre život človeka len jedna dve, či tri generácie. Aj my keď staviame domy si myslíme, že je to na dlho. Ale pri prechádzke po meste si môžeme uvedomiť, koľko z tých budov, ktoré stavali naši predkovia, je už dávno po životnosti a treba ich strhnúť a postaviť nanovo. Nedávno písali, že o 20-30 rokov nastane v našich mestách, kde stoja paneláky veľký problém s bývaním, pretože životnosť panelových domov je 60-100 rokov, ak prešli rekonštrukciou. A tak sa pýtali, kde pôjdu všetci tí ľudia bývať???
Na druhej strane týchto telesných otázok stojí to duchovné. Skala vekov. Kde máme evanjeliom definované, že skalou je Kristus a vekmi sa myslí čas, ktorý nie je ohraničený časom človeka, ale večnosťou. A tak sa v porovnaní s tým, čo zaznelo na úvod pýtam, či je možné, aby Kristus padol? Teda, aby istota pevnosti bola narušená zemetrasením nebies, či výbuchom emócií, či náporom vlnobitia alebo silným vetrom neistoty? Či je teda Kristus skutočne tou najpevnejšou skalou, na ktorej môžem stavať svoj dom života??? A rovnako tak či mám poznanie toho, že slovíčko „vekov“ znamená čas môjho života tu na zemi, ale aj tam v nebesiach na veky. Mám túto istotu? Lebo ak áno, môžem stavať svoj dom. Stavať svoj život na Kristovi. Lebo som si istý jeho pevnosťou, stálosťou a nepohnutosťou v čase. Áno, v nestálom svete potrebuje človek nejakú istotu. Nie sú to peniaze, bitcoiny, zlato, úspech, práca, rodina, priatelia, ... To všetko je pominuteľné, to všetko nás vie sklamať a to všetko vie v nás urobiť neskutočné zemetrasenie emócií, ktoré môžu zničiť všetko, na čo sme si v živote zakladali. Ale Kristus nie. To je istota, ktorá sa vekmi nepohla zo svojho miesta. Miesta, ktoré predstavuje obeť na kríži zachraňujúce človeka pred pádom do temnoty.
Pán Ježiš hovorí Petrovi, keď ho vysiela do služby dôležité slová, ktoré sú pre nás trochu mätúce, ale zároveň veľmi povzbudzujúce. „A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Čo to znamená? Ježiš sa vzdáva pozície skaly a deleguje nejakého Petra, ktorý má vo svojom živote aj svoje temné stránky za garanta pevnosti? Nemá byť práve Kristus tým svetlom sveta, ktoré temnota nepremôže? Veď Peter je len človek? Človek s hriechom. Prasklinami a dutinami vo svojom vnútri? A cirkev? VeĎ tú tvoria ľudia, ako má byť vo všetkých zlyhaniach, ktoré vekmi mala garantom, že v nej nájdem a nájdeme ako spoločenstvo istotu a pevnosť života? Nie sám Peter by nebol skalou, ani cirkev by nebola zo svojej moci garantom spoločenstva dedičov kráľovstva nebeského. To je Kristus v Petrovi, to je Kristus v cirkvi. To On je garantom, že aj hriešnik ako Peter, že aj hriešnik Marián Krivuš, že aj hriešnici z radov nášho spoločenstva, teda my všetci môžeme byť súčasťou skaly viery pre všetkých, ktorý chcú postaviť svoj dom na Ježišovi. Na skale, kde rastie mesto cirkvi. Tej nedokonalej, ktorá je odrazom dokonalej, v nebesiach. A neviem, či sme si tohoto vedomí. Zodpovednosti, ktorú dáva Ježiš Kristus do našich rúk. Ešte raz, to nie sám Peter je skalou, ale Kristus v ňom je skalou na ktorom sa buduje spoločenstvo cirkvi. Cirkvi, ktorá je nevestou Ježišovi. V našich vlastných životoch musí byť pevná skala, ktorú ani príval, ani výchor, ani zemetrasenie, ani výbuch sopky, ba ani veky nepohnú, aby na nej mohol stáť náš dom. Dom, v ktorom žije spoločenstvo Božieho ľudu s Ježišom. A to bola Petrova zodpovednosť, ktorá sa skončila jeho časom života tu na zemi a to je aj naša zodpovednosť. Na Petrovi, nám Pán Ježiš ukázal, že človek s otázkami, s vnútornými bojmi, sklamaniami samého zo seba, či dokonca neskôr až v nepochopení iných učeníkov je hodný budovať Jeho cirkev. Teda, že Peter je každý jeden z nás a Boh nikoho nevylučuje a nezbavuje zodpovednosti za svet.
Pozývam Vás všetkých v Kristovom mene, aby sme túto zodpovednosť prijali. Nech môžeme budovať mesto na vrchu, ktoré svieti doďaleka a poskytuje pútnikom života možnosť vystúpiť do svetla Ježiša Krista. Lebo mesto, či dom na skale postavené odolá všetkým tvrdým ranám živla menom diabol. Lebo náš vlastný život postavený na skale menom Ježiš dáva záruku večnosti všetkým, ktorý zostanú bývať pod strechou domu menom cirkev.
Amen.
