1. Tes 5:15-17 Hľaďte, aby sa nikto neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa snažte robiť dobre medzi sebou a všetkým ľuďom. Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.
Sestry a bratia,
V našich životoch sa odohrávajú rôzne veci. Niektoré sú dobré, niektoré sú zlé, niektoré prinášajú radosť a niektoré sú smutné a bolestné. Ale väčšinu života len tak plávame v pokojných, ba až nudných vodách vzťahov a situácií v manželstvách, partnerstvách, práci, priateľstvách či susedstvách. Žijeme v naučených zvykoch, situáciách a sme z nich len občas vyrušení ... Z niektorých situácií, ktoré nás vyrušia vyjdeme silnejší a niektoré nám zase zlomia krk a my sa nevieme pohnúť ďalej a pýtame sa, kde sme spravili chybu, ktorá nás stojí tak strašne veľa. A niekedy to vôbec nemusí byť len naša chyba, či rozhodnutie, a aj tak stojíme na troskách života, ktorý sme celý život budovali.
Pokračujeme takto v myšlienkach v minulotýždňovej kázne, kde sme si vraveli, že za všetky naše rozhodnutia treba zaplatiť nejakú cenu. Riziko, ktoré sme ochotní podstúpiť, aby sme dosiahli svoj „cieľ“ či sa len nechali uniesť príležitosťou. Dnes chcem hovoriť v kontexte ostatných týždňov kázni o vďačnosti. A pýtam sa nás všetkých, či máme za čo ďakovať? Ďakovať za veľké veci, či maličkosti. Ďakovať za lásku, ktorou sa milujete so svojim životným partnerom napriek jeho či vašim chybám „krásy“ a mnohokrát vstupuje až príliš do Vášho osobného priestoru. Ďakovať, za deti, ktoré sú požehnaním v živote, aj keď ste z nich často na pokraji zrútenia. Ďakovať za prácu, ktorá vám dáva možnosti realizácie, aj keď vám berie množstvo sily. Ďakovať za priateľov, na ktorých sa môžete spoľahnúť, ale majú vždy vypnutý telefón, keď to najviac potrebujete. Ďakovať priestor pre život, v ktorom ste v bezpečí a v dôvere, napriek tomu, že nie je vždy ideálny. Ďakovať, za istotu, že niekde v nás hlboko vo vnútri vieme, že je tu Boh, ktorého láska prekonala smrť a dala nám život napriek prikázaniam lásky, ktoré dávajú hranicu našej sebeckosti. Ďakovať za život s Bohom, v ktorom nás nikdy nenechá samých ponechaných na seba, aj keď často nepočujeme Jeho hlas pre hluk sveta. Vieme, sestry a bratia, ďakovať? Alebo vidíme len to zlé okolo nás. Sme ochotní tolerovať nedostatky a pády druhých a na tie svoje sme necitliví? Alebo sme schopní odpustenia nielen druhým, ale aj sebe? Sebe asi skôr ako druhým. Veľmi to totiž súvisí s vďačnosťou. Vďačnosť je totiž ovocím Ducha. Spoznaním seba samého a spoznávaním druhých, ktorí sú súčasťou mojej rodiny, môjho spoločenstva, mojej komunity, aj tu v našom zbore a meste totiž vytesňujem zo svojho života slovíčko JA. JA v ponímaní, že som pupkom sveta a všetko sa musí točiť okolo mňa. Ovocie Ducha je vďačnosť aj za drobné neúspechy a pády, ktoré ma zocelili a dali identitu môjmu životu. Navádzajú k ma poznaniu odpovede na otázku „KTO SOM?“. A na ňu je veru ťažké odpovedať. K nej vedie mnoho ciest a nie je jednoznačne daná. A tak so pozriem na nás cez moje oči: Som totiž životný partner, ktorý má nechať rásť druhého vo svojej blízkosti a rastie spolu sním v dôvere a láske vzťahu. Som otec, ktorý je vzorom a svedkom svojim deťom ukazujúc svet i Boha. Som syn a brat v spoločenstve rodiny, ktorá môže byť plná pomoci a pochopenia. Som kňaz, ktorý dostal povolanie hovoriť svetu o Bohu slovom i životom. Som občan s právom i povinnosťou k miestu, ktoré mu je domovom. A som Božie dieťa, ktorého život má byť naplnený pokojom, ale i vzrušením so vzťahu s Personal Jesus. Kto ešte si milá sestra a brat? A vieme za toto všetko čo s tým súvisí ďakovať, s vedomím, že je to všetko dar, lebo sme dostali len tento jediný život. Život vo svete v ktorom sme našli svoje miesto. A nemá to byť život naplnený len slovíčkom JA, ale aj my! Je veľmi dôležité, aby sme vedeli žiť svoj personal život, ktorý na smrteľnej posteli nebudeme ľutovať, ale zároveň nesmie byť priestorom na ubližovanie a hedonistické napĺňanie svojich túžob nech to stojí čo to stojí. Lebo cena za to môže byť vysoká.
Ak sa na svet pozeráme, sestry a bratia, ako na miesto, ktoré stvoril Boh a toto miesto má byť miestom lásky, pokoja, radosti, úcty, odpustenia ... a keď viem, že Boh je láska v tej najčistejšej forme nemáme inú možnosť len ďakovať za toto miesto a život. A poznanie Boha a sveta prichádza len skrze Ducha Božieho. S manželkou sme sa nie raz rozprávali o tom, že čo by to bol za Boha náš Boh, ak by chcel človeka, svoje stvorenie lásky, trápiť. Žeby mu chcel spôsobovať bolesť a strašiť ho len preto, aby dokázal svoju veľkosť a moc. Čo by to bol za Boh, ktorý potrebuje niečo také robiť svojmu stvoreniu, ktoré stvoril pre svoje spoločenstvo? Nie – On je Bohom pokoja a lásky. To všetko ostatné je produktom našej vlastnej predstavy Boha, ako trestajúceho nahnevaného muža, ktorý Krista pribil na kríž, aby sme mali výčitky čo sme mu to urobili. Aby stále kdesi v nás visela otázka viny. Ak ale pochopíme, kto je náš Boh, ak nájdeme odpoveď v Duchu Božom, kto som, kto sme v spoločenstve s Ním so Stvoriteľom príde vďačnosť. Vďačnosť za život, ktorý môže byť začiatkom raja už tu na zemi.
Dnes ste priniesli milí rodičia i krstní rodičia svoje dietatko sem medzi nás a v prvom rade pred Božiu tvár. Ďakujete denne za to, že máte jeden druhého? Že ste dostali ako rodina možnosť byť spoluautormi diela života? Daru, ktorý Boh stvoril a dal Vám možnosť spolu rásť? Akú identitu vštepíte svojmu dieťaťu a čo ho naučíte v živote? Akými vzormi sa mu stanete? Toto všetko je pred vami. Proste Pána Boha o múdrosť a lásku, aby ste Adamovi dali všetko dobré a ďakujte Bohu, za to, že Vám dal možnosť v láske spolu rásť.
A my sestry a bratia buďme vďační za všetky príležitosti života, ktoré nám dávajú spoznávať aký je život krásny vo svetle svorenia lásky. Veď Boh nás stvoril pre spoločenstvo, ktorého ovocím je vďačnosť, pokoj, nádej a láska. Láska, ktorou Boh miluje až za smrť, hoci sa nám to môže zdať absurdné. Boh nám cez svojho Ducha otvára poznanie našej vlastnej ceny.
Amen.
