Zjavenie 22:13 – Ja som Alfa i Omega, Prvý a Posledný, Počiatok i Koniec.
Milí konfirmandi, rodina – a my sestry a bratia,
Riziko. Riziko, alebo jemu podobný pojem, je súčasťou našich životov od počiatku ľudstva. Bez riskovania by nebol posun vpred. Riziko je však úzko späté aj s pojmom nebezpečenstvo. Mnohí riskujú a ohrozujú svoj život, či existenciu, hodnoty, ale aj zázemie, ktoré sa rokmi vzájomného spoločenstva budovalo. Pojem: „Risknem to!“" je aj o pozitívnych ale aj o negatívnych konečných riešeniach. Často krát je s rizikom spojené aj rozhodnutie, keď sa človek nemá kam ďalej pohnúť. A rozhoduje sa ako ďalej. A tak to riskne.
Riziko podstupujeme mnoho krát. A možno si to ani neuvedomujeme, respektíve je nám jedno ako to dopadne. Najhoršie je ale riskovať vo vzťahoch. Totiž, naspäť, ak sa čosi pokazí, sa kráča či vracia veľmi ťažko, pretože naprávať a obnovovať vzťahy – napríklad v manželstve pri nevere, alebo týraní, priateľstve pri sklamaní, či zodpovednosti v práci je veľmi ťažké. Dôvera je totiž najčastejšou obeťou slovíčka RIZIKO. A potom sa pýtame, či to stálo za to. Či malo riziko dostatočnú váhu obete, ktorá za to prišla. A zabudol som prirodzene na slovíčko láska, ktorá sa stáva taktiež často obeťou rizika.
Ale sestry a bratia riziko nie je len negatívne naplneným slovom. Riskovať sa občas oplatí a musí. Aj vo vzťahoch. Veď bez rizika odmietnutia, či sklamania, by sme nemali svoje lásky života. Nie všetci ale mnohí riskovali a dnes žijú krásny rodinný život budovaný rokmi dôvery. Alebo zmena práce, ktorá ubíjala a vypaľovala človeka zvnútra. Riziko odchodu a znovuobjavenia svojej radosti z práce. Riziko z nových vecí, ktoré nám prinesú radosť, pokoj, či nové perspektívy a zážitky.
A preto sa pýtam všetkých nás: „Aké riziko ste, sme každý jeden ochotní podstúpiť, kvôli niečomu, čo nás v živote vyzýva, či láka?“ a druhá otázka je či: „Máte hranicu, za ktorú už nepôjdete?“ Teda, či je niečo, čo vám povie STOP, ani krok, lebo ... Ako ste na tom? Skúste si zodpovedať sami v sebe v túto chvíľu tieto otázky. Aké riziko som ochotný podstúpiť? a Či to stojí za to?
Teraz sa prenesieme z čisto ľudskej perspektívy života do duchovnej. Pretože aj tu sa stretávame s týmto pojmom – riziko. A reálne aj podstupujeme riziko. Riziko zviazania sa s bohom. Boh, s malým „b“ sa totiž často krát stáva človeku Alfou i Omegou, Prvým i Posledným, Počiatkom i Koncom. A to medzi tým je život. Podstupujeme riziko rozhodnutia sa pre správneho a pravého boha človeka. Lebo nech si o tom myslíme čokoľvek, človek niekomu a niečomu vždy patrí v duchovnom živote. Boh Hospodin, boh peniaze, boh práca, boh rodina, boh JA, boh alkohol, boh .... boh príroda, boh ekológia a .... no jednoducho boh, ktorému nejakým spôsobom patrím a slúžim. Ten sa stane a stáva alfou i omegou. Často sa stáva, že človek patrí jednému bohu, ale má v zásobe ešte ďalších bôžikov istoty. Teda, že sme si vytvorili hierarchiu božstiev, ktoré vládnu nejakým spôsobom môjmu životu. A dnešná doba nám dáva pomaly nekonečné možnosti risknúť to s niečím a niekým. Mnohým to ale nestačí a osobná skúsenosť potom privádza človeka k dôležitému rozhodnutiu – hľadať a vstúpiť do vzťahu s pravým Bohom. Riziko vzdania sa starých vecí, ktoré zväzujú iným ako láskou a vstúpiť do vzťahu otroctva lásky. Láska, ktorá znamená slobodu v otroctve. O tom sme hovorili minulú nedeľu. Je to otroctvo, kde musíme povedať Bohu „áno“ aby sme boli naplnený láskou, ktorá človeka zviaže, ale zároveň oslobodí od závislosti na svete.
Z prítomnosti dnešného dňa sa stane raz minulosť ale zároveň vyrastá z neho budúcnosť nášho cirkevného zboru. Okamihom spojenia sa tých čo tu derieme lavice ako starí harcovníci a tých, čo práve vstupujú do vzťahu s Bohom na základe vyznania viery. Aktom potvrdenia vzťahu. Chvíľa, ktorá sa nám už stala a deje sa či môže sa diať aj týmto piatim mladým ľuďom. Podriadenie a vstup do rizika vzťahu s Alfou a Omegou, Počiatkom a Koncom, Prvým i Posledným v živote. A s tým súvisiace rozhodnutie nechať sa cele ovládnuť. Teda myšlienka o existencii Boha, sa stane mojou skutočnosťou, presvedčením a istotou. Nechám ju vrásť a stane sa súčasťou môjho bytia. Krst sa naplní vyznaním. Nielen ústami, ale životom jednotlivca a neskôr spoločenstva, do ktorého zapadnem, ako skladačka puzzle a budem tvoriť obraz Božej rodiny. A inak ako osobnou skúsenosťou sa to nedá. Teda že vstúpim do rizika stretnutia sa s osobným Bohom v mojom živote. Zbytočne mi o tom bude hovoriť farár na hodine náboženstva, či v kostole, mama, oco či starkovci, alebo kamaráti. Ak to nerisknem a nevstúpim do vzťahu nemôže sa Boh stať Alfou a Omegou môjho života. Osobná skúsenosť s Bohom, že bude Prvým a Posledným je dôležitým momentom rozhodnutia o ďalšom smerovaní môjho života. A je to o mojom risku skúsiť to inak ako doteraz v duchovnom živote. Je to o Vašom rozhodnutí milí konfirmandi, či dáte Bohu šancu. Učiť sa žiť s Bohom a v Bohu od Začiaku až po Koniec.
Počúvajme spolu jeden príbeh:
Jeden kráľ sa bláznivo zamiloval do chudobného, ale krásneho dievčaťa. Prikázal ju doviesť do paláca. Bol rozhodnutý vzdať sa všetkého, len aby ju mohol urobiť svojou kráľovnou. Išiel do rizika nepochopenia, odmietnutia a lásky. Dievča však v deň, keď ju doviedli do paláca ťažko ochorela. Jej stav sa zhoršoval. Boli zavolaní tí najlepší lekári, ale nikto jej nevedel pomôcť. Dievča sa pohybovalo už len na hranici života a smrti. Tu prišiel starý muž a po chvíli rozhovoru s dievčaťom predstúpil pred kráľa. „Môj vládca“, povedal starý muž, „mám pre vašu nevestu liek. Je to však liek veľmi boľavý ... nie však pre ňu, ale pre vás – vaša výsosť.“ „Povedz mi čo je to za liek“ – vykríkol kráľ. „Dostane ho, aj keby to stálo všetky peniaze sveta.“ Starý muž sa pozrel kráľovi do očí a povedal: „Dievča je zamilované do jedného z vašich vojakov. Dajte jej povolenie sa za neho vydať a okamžite vyzdravie.“ Kráľa to zaskočilo, ale dievča miloval až príliš, aby ju nechal zomrieť. Dovolil svadbu dievčaťa z vojakom.
Dievča vyzdravelo. Ale kráľ bol zo dňa na deň smutnejší a jeho stav sa začal zhoršovať. Bol len kúsok od smrti. Zavolali starého muža, ktorý uzdravil dievča. Starec vošiel ku kráľovi, ale potom vyšiel von a smutne pokýval hlavou a zašepkal: „Chudák kráľ! Niet preň žiadneho lieky, pretože ho nikto nemiluje tak, ako miluje on.“
Sestry a bratia. Riziko lásky. Milovanie a odovzdanie sa niekomu či niečomu prináša radosť, ale aj trápenie. Preto musel Boh zomrieť na drevenom kríži. Nikto ho totiž nemiluje tak, ako miluje On. Najväčšou radosťou Boha je človek., ktorý mu absolútne dôveruje. Práve tak, ako Boh dôveruje človeku, inak by sa nevydal na cestu kríža. Viera, milí mladí bratia a sestry, je verejným vyhlásením skutočnej a vzájomnej lásky. On do toho ide naplno. Riskujúc, že bude odmietnutý. Najväčšie Božie riziko. Do akého rizika sme ochotní ísť my v tomto vzťahu? Sme skutočne ochotní podriadiť mu život? Aby bol Alfou a Omegou, Počiatkom i Koncom, Prvým a Posledným?
A ako tak nad tým rozmýšľam, po všetkých tých Biblických príbehoch, slovách evanjelia a zážitkov prvých kresťanov na ceste za Kristom, my vlastne ani nemusíme mať obavu z budúcnosti. Teda z rizika, pretože nikto z nás, nikto z ľudí, ktorí vstupujú do vzťahu s Kristom nemôže zažiť bolesť z odmietnutia. Je len a len na nás, či prekonáme obavu z neistoty vzdania sa starého a vstúpime do slobody otroctva lásky. Riziko zo sklamania zo života s Bohom a v Bohu je totiž nulové. Na druhej strane vzťahu je totiž Láska, ktorá sa stala telom, aby spasila a zachránila človeka aj pred ním samým.
Amen.
