1. Kor 9:19 Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal.
Sestry a bratia,
S čím sa vám spája slovíčko SLOBODA? Kľudne nad tým rozmýšľajme. Takže sloboda je ...
Teda nejako chápeme pojmu sloboda. Že? Podľa poučiek: Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusenie robiť to, čo sa nechce, z čoho však nevyplýva smieť robiť, čo sa chce; preto sa pojem slobody odlišuje od pojmu svojvôla. Pojem slobody je veľmi mnohoznačný, čo sa zneužíva na ideologickú manipuláciu. Tak takto nejako to charakterizuje slovník slov. Ale ešte raz – my všetci vieme, či tušíme, čo je to sloboda. Na druhej strane slobody je otroctvo, spútavanie, manipulácia, či donucovanie. Sloboda nie je všade samozrejmosťou. V mnohých štátoch, či spoločnostiach, ba dokonca rodinách nie je sloboda. Ľudia tam musia bojovať o svoju slobodu napríklad názorov, prejavov, či dokonca myslenia. Ale zase si musíme uvedomiť dôležitú vec, že sloboda nie je bezbrehá, pretože sa potom mení na anarchiu a odtiaľ je len krôčik ku padnutiu na samotné dno. A oba extrémy zažívame aj v dnešných časoch. Autoritatívne režimy, ktoré diktujú ľuďom pomaly ako a kedy dýchať a na druhej strane ľudia anarchisti, ktorí sa lepia na cestu lepidlami, či majú predstavu, že ich názor je jediný správny a presviedčajú o svojej slobode bláznivými ba až život ohrozujúcimi aktivitami.
Sloboda v ponímaní Biblie je však iná. Sloboda v Biblii je rovná priateľstvu, ktoré sa pozerá na dobro druhého človeka. Za cenu potlačenia aj vlastného presvedčenia. A toto súvisí s láskou k Bohu a k ľuďom. Sloboda v Biblii je úzko spätá s láskou, ktorá síce dáva okovy milovania, ale zároveň otvára obzory starostlivosti a obetovania sa pre druhých. Príklad vidíme v Ježišovi, ktorého okovy lásky spravili otrokom slobody vôle rozhodnúť sa pre dobro, či zlo človeka. Vydaný za všetkých. A apoštol Pavol to vnímal rovnakým pohľadom, ako Kristus. Sloboda a otroctvo v jednej vete. „Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal.“ Oxymóron. Tak obrovský, ako samotné obetovanie Krista, za život všetkých ľudí. Takéto niečo sa dá len v láske.
Vypočujte si jeden krátky príbeh z knihy Bruna Ferrera.: Vôňa ruže str. 26: Trinásťročný Juraj sa so svojou mamou prechádzal po morskom brehu. Zrazu sa jej spýtal: „Mami, ako si udržať priateľa, keď som ho konečne našiel?“ Ako si vlastne udržať kohokoľvek, na kom mi nesmierne záleží?“ Mama sa na chvíľu zamyslela, potom sa zohla, nabrala dve hrste piesku a vystreté dlane obrátila smerom hore. Potom jednu ruku pevne stisla v päsť a piesok sa jej začal sypať pomedzi zovreté prsty. Čím viac päsť zatínala, tým viac sa piesok sypal. Druhú ruku nechala otvorenú a všetok piesok ostal na nej. Juraj sa s údivom pozeral na svoju mamu a zrazu zvolal: „Rozumiem.“
Druhého človeka, sestry a bratia nemôžeme spútať, ak chceme, aby zostal pri nás. Aby sme mu boli svedkami, vzorom, či priateľom. A je jedno, či je to partner, dieťa, rodič, spolupracovník, či sused z paneláku. Musí zostať slobodný vo vzťahu s nami. A platí to aj naopak inak to dopadne zle. Inak zostaneme sami so svojimi zaťatými päsťami, myšlienkami, túžbami a snami. Nebude nikoho s kým by sme ich mohli zdieľať. Vzor vidíme v Bohu k nám ľuďom. Kľudne nám mohol vziať slobodnú vôľu a spútať nás. Ale to nie. Jeho dlane sú otvorené a je našim rozhodnutím, slobodnou voľbou, či zostanem vo vzťahu s ním, alebo vypadneme do púšte stratených. Najskôr nám ponúkol slobodu raja a neskôr prikázania, ktoré mali viesť človeka a nie ho spútať do nejakej kazajky poslušnosti. Oni boli pomocou na zvládnutie vzťahov s Ním, ale aj s druhými ľuďmi. A keďže my sme slovu prikázanie dali negatívny obsah a rozhodli sme sa búriť proti Bohu, spravil niečo nemysliteľné. Rozhodol sa v láske obetovať svojho Syna. Aby sme pochopili, ako veľmi Mu na nás záleží. Ako nás miluje a ako chce mať s nami spoločenstvo. Nie spoločenstvo otrockého panstva, ale Božej rodiny Otca a detí. Nezobral nám slobodu vôle, nezaťal päsť, ale vydal človeku svojho Syna, aby s ním naložil podľa svojej vôle. A človek ho slobodne ukrižoval. A on túto pohanu premenil na akt lásky. Toto je vzor, kedy sa láska stáva otroctvom slobode. Rozhodnúť sa podľa vôle k životu, alebo k smrti. Patriť Bohu, alebo svetu. Žiadne násilie, manipulácia, či donucovanie. Iba kríž a na ňom obeť.
Milá rodina. Jakub, Bianka a malý Timon. Dnes ležíte v Božej dlani. Vašim vyznaním viery sa stanete súčasťou Božieho ľudu a vaše dieťatko bude krstom zaštepené do stromu života. Je to vaše slobodné rozhodnutie či zotrváte pri prameni, ktorého voda nikdy nezhorkne. Boh vás nikdy nespúta ničím iným len láskou, ktorá je priestorom pre hlbší vzťah s milovaným človekom a vaše manželstvo a rodičovstvo môže byť naplnené požehnaním Jeho prítomnosti. Sloboda je totiž výsadou, ktorú si uvedomíme až keď ju strácame. A toto platí pre nás všetkých. Stratiť slobodu znamená podriadiť sa niekomu a niečomu, čo nechce, aby sme žili vlastný život, ale život a sny toho druhého. V Bohu sa nám to nikdy nemôže stať. On ide za nami ako dobrý pastier a stratenú ovečku nájde, aj keby sa mal po ňu vrátiť na kraj sveta. Neženie nás ale vedie. A my máme možnosť kráčať s ním po ceste lásky, pokoja a radosti. A takto môžeme svedčiť všetkým okolo nás, že sme sa slobodne rozhodli pre otroctvo lásky, ktorá oslobodzuje a dáva nádej. Oxymoron kríža potupnej smrti.
Prajem Vám všetkým a zvlášť vašej rodinke, aby sme spoločne kráčali po tej ceste, ktorá vedie do pokoja. Kde sú vzťahy medzi nami navzájom, či už partnerstvá, priateľstvá a kamarátstva, či len známosti naplnené Božím pokojom a vzájomnou úctou. A vzťah s dobrým Bohom nech je ako otvorená dlaň, ktorá nikoho nestláča do situácií neslobody, závislosti a manipulácie. Veď ako je on k nám láskavý a čestný, môžeme byť aj my k nemu a k sebe navzájom. A tak hoci slobodní budeme otrokmi lásky.
Amen.