Evanjelium podľa Jána 1:1 „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.“
Milé sestry a bratia;
Máte radi orechy? Ja veľmi. Opražené lieskovce alebo mandle. Ešte viac mám rád čerstvo vylúpané vlašáky z farského orecha, ale priznám sa, najradšej mám exotiku. Taký kešu, alebo čerstvý kokosový orech, či paraorech. Najjednoduchšie je kúpiť si ich v obchode už vylúpané a len ich jesť. Zväčša však takéto vylúpané orechy sú už ošetrené nejakou chémiou. Preto je najlepšie kúpiť ich nevylúpané v škrupine a tú doma rozbiť a následne zjesť to chutné vnútro. Ale skúšali ste už rozbiť taký kešu orech, alebo kokos? Treba na to vcelku dosť sily a ešte aj nejaký ten gríf, aby sa človek dostal dovnútra. Ale taký paraorech, to je boj. Je to asi najtvrdšia škrupina akú poznám. Mnohokrát ho rozpučím, pretože nemám trpezlivosť, šikovné ruky a správny nástroj. A namiesto sladkastého mesiačika, ktorý sa skrýva vo vnútri, mám nakoniec len hromádku hnedobielej hmoty, respektíve občas sa mi ho ani nepodarí rozlúsknuť. Takto to občas dopadne s orechmi.
Kresťanstvo, Biblia, môj vzťah s Bohom je tomu veľmi podobný. Samotný Ježiš je takýmto orechom. Takým ako ho nazval Alexander Flek – Ježiš je PARAORECH. Sladké a výživné jadro, ale aby sa k nemu človek dostal, musí preniknúť tvrdou škrupinou. Tá škrupina to je jazyk a štýl biblických príbehov. To sú reálie židovskej, rímskej či gréckej doby, keď bola Biblia písaná. Je to škrupina, ktorá nás delí 21 storočí od tej Vianočnej zvesti, keď sa dieťa nenarodilo v nemocnici, ale kdesi v maštali, ktorá bola súčasťou domu kdesi v dávnej minulosti Betlehema. Týchto 21 storočí, tá inakosť sveta vtedy a dnes, môže byť poetická, môže okúzliť jazykom, spôsobom života, jednoduchosťou doby a priviesť nás k onomu sladkému vnútru, ale rovnako tak môže odrádzať, zmiasť či znechutiť. Môže to byť vzrušujúce dobrodružstvo preniknúť k jadru – lúskať a zápasiť so škrupinou ale nie každý z nás má na to dosť pevný luskáčik, šikovné ruky, trpezlivosť či odhodlanie.
V najbližších týždňoch budeme spoločne na tomto mieste čítať Parabibliu a pokúsime sa spolu aspoň trochu načať tú tvrdú škrupinku, ktorá nás delí od jadra – od podstaty. Dúfam, že sa ku mne pridáte.
Úvod:
„Kresťanstvo! Čo to je? a Kto je to kresťan?“ Do Vašich schránok dostávate už nejaký ten piatok tento spravodaj. Dostáva ho väčšina z Vás preto, že ste zapísaní v niektorej matrike našej Evanjelickej cirkvi vo Vrútkach. Najčastejšie v matrike narodených, konfirmovaných alebo vstupujúcich. Platíte si cirkevný poplatok, respektíve ho za Vás niekto pravidelne raz do roka platí. Svojim krstom, alebo súhlasom so vstupom, keď ste boli dospelí, ste sa stali členmi našej kresťanskej komunity.
Iste, viacerí by namietali, že oni predsa nedali súhlas ku krstu, keď boli deťmi a bolo to rozhodnutie ich rodičov. Dokonca sú aj prípady, kedy sa deti súdili so svojimi rodičmi za to, že ich dali pokrstiť a tak „bez ich vedomia a súhlasu“ pričlenili ku kresťanskej cirkvi. Iste sa nájdu aj takýto ľudia, ale väčšina z nás za takéto rozhodnutie – slobodné rozhodnutie rodičov, ktorí prijali zodpovednosť za svoje deti kvituje. Veď dnes som už dospelý a mám vlastný rozum a vlastnú slobodnú vôľu a môžem sa rozhodnúť, či zostanem členom cirkvi.
Byť členom cirkvi a byť kresťanom však nie je to isté. Byť členom cirkvi znamená že som zapísaný, že mám práva aj povinnosti v cirkvi, že som členom spoločenstva. Buď to živým, ktorý v cirkvi žijem, alebo mŕtvym, ktorý som len zapísaný a o nič ostatné sa nestarám.
Byť kresťanom znamená, že môj život nechávam ovplyvňovať vedome Pánom Bohom. Kristom, s ktorým mám interakciu, komunikáciu a vzťah. Vzťah, ktorý sa buduje prenikaním cez pevnú škrupinu, kde ma čaká sladké vnútro poznania a vzťahu.
Ako to teda bolo s Kristom na počiatku, kedy sa Boh rozhodol, že dá ľuďom ORECH? ....