Skutky apoštolov 1:4-11. Keď boli spolu, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo - o ktorom (tak im riekol) počuli ste odo mňa, (totiž) že Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým. A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael? Odpovedal im: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich hovoriac: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.
Milé sestry a bratia v Kristu
V tento vzácny podvečer (štvrtok 13. mája 2021) si pripomíname Vstúpenie Krista Pána na nebesá. Vstúpenie, ktoré znamená, že sa Ježiš odobral k Otcovi a nám tu zanechal svojho Ducha. Spojenie zeme s nebesami. Akoby sme prešli z toho pomyselného detského veku do dospelosti. Ako keď rodičia, ktorí vychovávajú svoje dieťa povolili opraty a dali mu voľnosť – prirodzene s dohľadom. Toto sa deje v pripomienke i dnes. Je to pre nás o to väčší sviatok, pretože týmto si posilňujeme i našu nádej. Nádej, že ako Kristovi nasledovníci pôjdeme tou istou cestou do nebies. Som šťastný, že aj nám Kristus ukázal túto cestu. Cestu do nebeského kráľovstva. Cestu viery.
Ak sa pozrieme do dnešného sveta vidíme množstvo vecí, ktoré nás môžu a aj často odpútavajú od toho pravého. Od viery v jedného Boha. Množstvo vecí, ktoré nám ponúka okolitý svet, je plných duchovného chaosu. O to viac, že sa v tejto dobe pandémie ľudia snažia nájsť aj iné, ako telesné hodnoty života. Hľadajú duchovnú obnovu toho, čo sa bolo akosi vytratilo zo života ľudí, keď „nám nič nechýbalo“ a neboli sme v ničom obmedzovaní. Duchovné bolo prekryté zážitkami prítomnosti.
Nedávno som surfoval na internete a hľadal informácie o teórii vzkriesenia Krista. A nestačil som sa čudovať. To množstvo táranín, lží a zavádzajúcich informácií vyvoláva v človeku pocit chaosu. Ľudia si vymýšľajú teórie o zázrakoch Krista, o jeho klinickej smrti, o užívaní opiátov, o jeho imaginárnom vzkriesení, či úteku z Jeruzalema po 40 dňoch. Vynakladajú množstvo úsilia, aby vysvetlili nevysvetliteľné. Snažia sa rozumom pochopiť nepochopiteľné. Nie sú ochotní vierou prijať fakt, že nejaký Ježiš Kristus, bol, zomrel, vstal z mŕtvych a nakoniec bol vzatý do nebies. To posledné, že odišiel z tohto sveta do toho nebeského sa nedá vyvrátiť nijakou teóriou. Bol príliš známy, aby sa niekde v nejakej dedine v Izraeli zašil a žil tam svoj anonymný život. Ľudia však ľahšie uveria výmyslom, ako jednoduchému svedectvu o Božej láske. V našom dnešnom texte sa ale nachádzajú slová nádeje. Nádeje pre ľudstvo. Očakávali zasľúbenie zoslania Ducha Svätého, ktorý mal nahradiť odchádzajúceho Krista. Pána Ježiša dnes nemôžeme stretnúť na ulici. Nemôžeme vyhľadávať spoločenstvá, kde by bol telesne prítomný (mimo prítomnosti tela a krvi pri eucharistii všakže). Nemôžeme navštíviť jeho kanceláriu, kde vybavuje potreby ľudstva. To však neznamená, že by sme sa s ním nemohli stretnúť vôbec. On povedal, že tam kde sú dvaja, alebo traja zídení v Jeho mene tam je aj On prítomný. Preberáme teda zodpovednosť za možnosť stretnutia sa s Ním. Dnes si pripomíname, ako odišiel k svojmu Otcovi. Nesústreďme sa na Jeho odchod, ale všimnime si vstup Pána Ježiša do neba. On odišiel k svojmu Otcovi. Na miesto radosti, šťastia, pokoja a lásky. Aj my sa všetci túžime dostať na toto miesto pokoja. Ak teda vstúpime aj my do spoločenstva s Pánom Ježišom, vstupujeme aj medzi bratov a sestry v Božej cirkvi, ktorá je (mala by byť) odleskom nebies.
V jednom meste postavili kríž. Napísali naň jediné slovo. „SOM“. Toto jediné slovo vyvoláva v okoloidúcich otázky, núti k zamysleniu i dáva odpovede. Niekoho z okoloidúcich možno napadne: Tento kríž postavili kresťania, ľudia, ale naozaj je ten Kristus? A odpoveď znie: SOM.
Iného napadne: Ale to je legenda z dávnej minulosti, a Kristus z Kríža hovorí – Nehovorím „BOL SOM“, ale „SOM“. Som tu vždy. V srdciach ľudí, ktorí hľadajú, v srdciach ľudí, ktorí prosia. Som v spoločenstve, ktoré volá môjho Otca svojím Otcom. Otče náš!!!
Možno si niekto myslí, že je Kristus ďaleko. Ale nie je to pravda. On je vždy prítomný pri človeku – pri mne. Počúva môj vnútorný hlas. Skúma moje srdce a klope na jeho dvere. Ak je mi ťažko a myslím si, že ma Boh opustil a musím týmto svetom kráčať sám spomeniem si na príbeh o stopách v piesku: „Človek sa po smrti spýtal vyčítavo Pána Boha“ Keď sa spätne pozerám na svoju životnú púť, vidím na nej dva páry stôp. Na niektorých miestach sú však iba jedny. Bolo to práve v tých chvíľach, keď mi bolo najhoršie. Keď som mal najviac problémov. Prečo si ma Bože práve vtedy nechal samého. A Boh s láskou odpovedal. Áno máš pravdu, sú tam iba jedny stopy. Ale tie nepatria tebe. Vo chvíľach tvojich zápasov som ťa niesol na rukách.“ A vtedy človek pochopil, ako veľmi Bohu na ňom záleží. Rovnako tak, ako mu záleží na nás. On je tu stále. Neodchádza. To len my sa občas k Nemu otočíme chrbtom a zastrime si zrak vecami tohto sveta.
Dnes si síce pripomíname Jeho odchod do neba. Ale práve dnes môže zostúpiť do nášho srdca. Stačí ho pozvať a vpustiť dnu. Milé sestry a bratia. Otvorme svoje srdcia, nie odchádzajúcemu Kristu, ale prichádzajúcemu. Zo svojej výšky sa k nám skláňa a volá nás k sebe. Neodmietnime.
Amen.
