Lukáš 23:46 Tu zvolal Ježiš silným hlasom: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal.
Sestry a bratia;
Nastala tá chvíľa, kedy sa naše srdce zarmucuje bolesťou Božieho Syna - Ježiša Krista. Bolesťou, ktoré musel podstúpiť na dreve kríža za môj i za tvoj hriech drahá sestra a brat. Naozaj my máme v našich predstavách ukrižovanie ako čistú smrť. Bez krvi, trápenia a to možno, kvôli predstave umelcov, ktorí Ježiša na kríži zobrazovali ako takmer usmiateho Spasiteľa. Ale nebola a nie je to pravda. Počúvali sme ako musel pred smrťou trpieť. Večer Ho chytili bili a posmievali sa mu. Dostal 39 strašných rán korbáčom, ktorý mu vytrhával z tela kúsky mäsa, trpel bolesťou, tak ako by sa mohol usmievať, keď mu vtĺkali do zápästí kliny a ťahali ho na kríž. Naša predstava utrpenia nemá predstavu, ako strašne trpeli odsúdenci tej doby. A Ježiš to vedel. Dobre poznal praktiky Rimanov. Vedel aká strašná a krutá smrť ho čaká a napriek tomu šiel do Getsemanskej záhrady a modlil sa. „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich! Avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja!" Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.“
Aj on sa bál a mal strach z utrpenia, ale nevzdal sa a rozhodol sa bojovať za nás. Vedel, že len on dokáže naplniť sumu evanjelia ako milovať svojich blížnych. Ježiš sa odovzdal do Božích rúk – v dôvere sa postavil pred veľkňazov či Piláta. Vedel, že jeho cesta sa skončí v otcovom náručí. Ach mať takú dôveru v Boha, akú mal Ježiš. O čo pokojnejšie by sme zvládali tento náš boj tu na zemi.
Veď si len pomyslime, akú službu nám spravil Hospodin, že nám nevyzradil kedy umrieme a ako. Ak by sme to vedeli, už dnes by sme sa trápili či to tak musí byť a snažili by sme sa vymyslieť spôsob na oddialenie tej chvíle. Nemali by sme pokoja a čím bližšie by bola tá chvíľa, tým by bolo naše vnútro smutnejšie a utrápenejšie. A pritom by sme sa mali tešiť na stretnutie s Hospodinom naším Bohom a s Kristom, ktorý nám šiel pripraviť miesto do nebies. Ale akosi sa držíme tohto nášho života, akoby nemalo potom nič nasledovať. Aký sme v samej podstate šťastní, že nemusíme žiť s pocitom, že o 21 dní bude koniec. Ale vedie nás to i k zodpovednosti. Musíme žiť tak, akoby toto bol náš posledný deň. Akoby o chvíľu malo nasledovať stretnutie s Pánom života a smrti a my budeme musieť vydať počet svojich dní. Ako sme žili a komu sme ich žili. A komu vlastne odovzdáme svojho ducha. Aké slová zaznejú z našich úst, či myslí, keď budeme vydychovať naposledy?
Tu zvolal Ježiš silným hlasom: Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, dokonal.
Ježiš vedel, že dnes zomrie. Vedel komu odovzdáva svojho ducha. Aký to musí byť pocit. Dnes zomriem, strašnou smrťou. A pritom si predstavme, že mohol len pomyslieť na anjelskú armádu bola by ho vyniesla až do nebies. My si túto obeť často krát ani neuvedomujeme. Berieme jeho smrť ako samozrejmosť – veď ak by nemal za nás zomrieť – nemusel sa ani narodiť. Vo svojej láske k ľuďom sa odovzdal do krutých rúk ľudí a odovzdal svojho ducha Bohu. Na kríži patrili posledné slová Bohu, ale i nám. Pre vás milí čitatelia Slova Božieho, pre Vás hriešnici v 1, 3, 6, 21, storočí odovzdávam svojho ducha Bohu v mladom veku, plnom sily a umieram za Vás na kríži hanby. Preto, aby som išiel bojovať so smrťou pre vaše vzkriesenie z mŕtvych. Pre všetkých Vás, ktorí veríte v Boha, vo mňa a v Ducha Svätého. Pre Vás všetkých dnes umieram.
Toto nám znie zo stránok našej Biblie. Pre všetkých ľudí, pretože nikto nie je vyradený z ľudstva, aby nemohol uveriť, ak len sám nechce. Dnes sa nám ponúka v smrti Pána obnoviť svoj vzťah k nemu. Aby sme mohli nasledujúce tri tiché dni očakávať. A potom v nedeľu sa radovať so vzkrieseným. Pretože Kristova smrť znamená aj našu smrť. Nie telesnú, ale starú duchovnú. Pribime dnes sestry a bratia spolu s Kristom na kríž i naše staré JA. Ten starý život. Pribime na kríž naše staré hriechy, staré myslenie, staré a hriešne žitie a začnime nový život v Pánu. Tak ako kedysi musela prísť potopa a očistiť túto našu zem od hriechu, mala by prísť teraz potopa Kristovho utrpenia a zaplaviť naše vnútro a vyplaviť z neho všetko staré.
Stále musím myslieť na chvíľu, kedy jeden z vojakov pichol Krista do boku, aby sa uistil, že je mŕtvy. Aby mu nemuseli zlomiť väzy, ako sa to robievalo preživším strašné utrpenie na kríži. A keď do neho pichli, videli do koho pichli. Vytiekla z neho krv a voda a poznali, že bol syn Boží. A tento obraz mám pred očami. Stojme i my dnes pod krížom a hľaďme na Kristove trápenie a uvedomme si, že som jedným z tých, kto ho tam poslal. A keď ho pichnú a mne na tvár padne kvapka krvi s vodou – tej Kristovej bolesti z prepichnutého boku, prežime akoby obmytie ducha od zlého. Takmer ako symbolický krst, ktorý obmýva starého Adama od jeho dedičného hriechu.
A potom – potom sa naozaj tešme na stretnutie so vzkrieseným Pánom. Po troch dňoch ticha, Kristovho zápasu so smrťou, kedy nás vytrhuje z jej pazúrov, príďme opäť do nášho chrámu a vzdávajme mu vďaku za tento jeho obetavý čin.
Kristus je verný, zomiera, aby sme my mohli žiť, preto si ho vážme, ctime, dúfajme v neho a modlime sa, aby nám dal pevnú a pravú vieru, ktorá nás prenesie pred bránu večnosti, kde nás už bude čakať vzkriesený obhajca ľudských životov – sám Ježiš Kristus.
Dnes je pripravený stôl Pána. Nejdeme skúmať srdcia, ako je ktoré pripravené na túto sviatosť – Boh to vie a preto ste všetci pozvaní. Všetci, ktorí túžite po tom najintímnejšom spojení Pána Boha s človekom. V spojení tela a krvi Ježiša Krista, ako najväčšieho daru pre nás hriešnikov. Boh ťa pozýva do spoločenstva. Skús sa zamyslieť, či sú tieto stretnutia pod krížom zbytočné, alebo prinášajú niečo nové do tvojho života. Boh ťa čaká a má aj pre teba pripravené miesto v nebeskom kráľovstve. Tak teda poď a prijmi ho.
Amen