Prorok Izaiáš 9:5 „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.“
Bratia a sestry v Ježišovi Kristovi,
raz som čítal tento príbeh: Na jednom trávniku vznikla malá priehlbina. Nič nápadné, len taká drobnosť. Mierne poklesnutý trávnik a nič viac. Nikto tomu nevenoval pozornosť. Lenže po každej zime na tom trávniku bola stále väčšia a väčšia priehlbina až nakoniec vyzerala ako lavór. Raz sa po tom trávniku naháňalo dieťa, a keď stúpilo do priehlbiny, odrazu sa prepadlo až po pás. Pod jeho nohami vznikla veľká vodou vymytá jama. Dieťaťu sa našťastie nič nestalo, ale poriadne sa vyľakalo. Všetci pozorovali, ako tam vzniká čosi zvláštne ale nikoho nenapadlo, aby to preskúmal. Mnohí videli, ako sa postupne pôda prepadáva a predsa nikto nezabránil tomu, aby sa z nevinnej priehlbiny stala veľká a divoká jama. V Biblii na mnohých miestach čítame, ako Boh usmerňuje ľudí. Ako im postupne cez maličkosti naznačuje správnu cestu života a ako mnohokrát ľudia ignorujú fakt života s Bohom. A keď sa stane niečo zlé, keď sa prepadneme až po uši do bahna sveta, vtedy si uvedomíme chybu, ktorú sme toľko ignorovali. Boh sa skloní a pomôže nám vyhrabať sa z bahna sveta a začať odznova. Niektorí sa poučia, iní nie. Toto platilo v Starom zákone a platí to i dnes. Možno si to ani neuvedomujeme.
S príchodom Ježiša Krista sa však niečo zmenilo. Zmenila sa neistota z krokov, ktoré máme ešte v živote pred sebou. S Ježišom sme na pozorovanie trávnika už dvaja. S Ježišom máme šancu priehlbinu obísť, či dokonca túto označiť, zasypať dobrou zemou a zabrániť, aby si niekto ďalší ublížil. V Ježišovi máme možnosť vybrať si tú jedinú správnu cestu života. A hoci je pre každého takáto cesta pripravená, nie každý ju je ochotný i akceptovať. Niečo podobné sa stalo i v Betleheme. S príchodom Jozefa a Márie do Betlehema sa stretávame s rôznymi typmi ľudí. Presne tak ako je tomu i dnes. Vraví sa: „Koľko ľudí, toľko chutí.“ Prorok Micheáš hovorí : „Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti.“ Prorok hovorí o tom, ako príde ten, čo poukáže na každú jamu, na každú nástrahu skrytú či zjavnú, alebo na nebezpečenstvo. Stane sa Vládcom, ktorý bude chrániť svoj ľud. Áno, priatelia, ak by bolo pre dnešnú dobu jasné, kde sa má stať nejaký zázrak, určite by tam boli zástupy ľudí, ktoré by to chceli vidieť. A ak by sa dlho nič nedialo, stále by sa našli ľudia, ktorí by z času na čas zavítali na toto miesto. Z presvedčenia. Zo zvedavosti. Z očakávania. Určite i v tej dobe bol Betlehem plný rôznych typov ľudí.
Betlehem - plný ľudí. Pripravovalo sa predsa sčítanie ľudu na príkaz rímskeho cisára. Všetko bolo plné. Ubytovne i domy príbuzných Jozefa. Ľudia mali chaos, čo, kde a ako. Jozef a Mária sa stretajú s odmietnutím, ale i s chápavým: „Sme plní!“, či: „Nerušte!“. Nakoniec Jozef predsa nachádza u svojej rodiny voľné miesto v spodnej izbe. V izbe, ktorá bola zároveň i maštaľou. A na tomto mieste zotrvajú až do dní, keď panna Mária porodí dieťa Ježiša – Božieho Syna. Ježiš v tele svojej matky i potom v prvých dňoch života prežíva ako dieťa prvé dotyky s týmto svetom, ktorý sa skoro vôbec nezmenil. Aj dnes stretáme Betlehemčanov v našom okolí. Tu vo Vrútkach, i v okolí vo svojich vlastných rodinách. Stretávame rôznych ľudí.
Môžu to byť hostinskí, ktorí hľadia len na kšeft a keď je plno, zabuchnú dvere. Taktiež ľudí vypočítavých, ktorí ak z toho dnes niečo kvapne, budú Židom, katolíkom, evanjelikom, či jehovistom. Sú tu ľudia slepí, hluchí a nemí k potrebám druhých. Rodíš - Mária? Len nie pred mojimi dverami, pretože z toho budú opletačky. Ešte sa budem musieť o teba starať. Choď preč od mojich dverí. Sú i takí, ktorí zabuchnú dvere svojho domu i srdca, len čo uvidia neznámu tvár. Na koľko dverí srdca už Kristus klopal? A koľké sa pootvorili, človek vyzrel a keď videl čistotu Boha stojaceho pred nimi, chytro zabuchol dvere? Skryť sa za svoje tajomstvá. Ďalšími sú tí, ktorí koketujú. Á, Jozef, to si ty? Akú máš peknú manželku, a v požehnanom stave. A to nie je tvoja manželka, takže ste cudzoložili – oh-oh, vrie mi polievka, deti plačú, robiť treba musím ísť. Takíto ľudia nevedia prijať fakt zmeny a pravdy. Sú i takí, ktorí nemajú čas rozmýšľať a všetko nechávajú na „dôchodok“ – i vieru. Takíto zatvoria dvere, ktoré ani nestihli otvoriť. Nemajú čas žiť a nebudú mať čas ani umrieť. Lenže najviac je asi ľahostajných, milí priatelia. Aj medzi nami ich je dostatok. Netrápiac sa problémami ostatných. Rodíš – tvoja vec, mňa do toho nepleť. Nemáš kde spať? Máš problém – pomôž si sám. Ja mám svojich dosť.
Pri Betleheme boli však i pastieri. Stretávame ich. Počujúc anjelskú novinu ponáhľajú sa k jasliam, v ktorých leží Ježiš. Malý Ježiš a predsa Kráľ sveta. Otvárajú svoje srdce a túžia po dotyku živého Boha. Túžba a radosť týchto ľudí žije v mnohých až do dnešných dní. V ľuďoch, ktorí oslovení Ježišom Kristom otvorili dvere svojho srdca a tento vstúpil a naplnil ich život novou radosťou. Istotou budúcnosti. Ježiš sa stal Strážcom ich života a spolupútnikom až ku nebeskému trónu. Toto je odkaz Vianoc – narodenín Božieho Syna Ježiša Krista. Láska si vždy nájde spôsob ako sa prejaviť. Božia starostlivosť si vyhliadla Máriu a Jozefa, aby sa stali rodičmi a vychovávateľmi a aby sa naplnilo v pravý čas proroctvo. Sestry a bratia, i my môžeme byť prítomní na tejto radosti narodenia. Oslavy, ktorá sa nikdy pre kresťana nekončí. A to prosbou o dar viery. Pravej viery, ktorá premáha tento svet. Nástrahy a nebezpečenstvo, ktoré je mnohokrát skryté pod pozlátkom sveta. Si pozvaný – si pozvaná do spoločenstva živých kresťanov tu do Vrútok, alebo kdekoľvek kde práve žiješ. Dôležité je, aby sme sa započúvali do tichého klopania na dvere srdca. Čaká tam Boh. Čaká tam a prináša tebe a aj mne ten najväčší dar Vianoc – život. Nový život, ktorý sa začína vo viere v Ježiša Krista. Dieťa, ktoré v Betleheme zaplakalo a naplnilo proroctvo. Prišiel i pre teba a tvoju rodinu, pre mňa, pre moju rodinu – pre nás tu vo Vrútkach, i v okolí a chce sa narodiť aj v tvojom živote. Tak sa neboj, pretože prináša radosť, pokoj a nádej, ktorá sa s tohto sveta postupne stráca. Nech nám dá Boh k tomuto silu a odvahu skúmať nepoznané radosti života s Ním. „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Amen.