Evanjelium podľa Matúša 4:1,2,... „Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu:...“
Milí čitatelia;
Neviem ako vy, ale ja som typickým príkladom človeka, ktorý večer pred televízorom s radosťou čas od času (možno aj pravidelne) dodržiava bodovú diétu. To je taká, že počas celého filmu zbodnem čo sa dá. Čipsy, oriešky, čokoládku, pohárik vínka či pivko. Prípadne zbodnem kúsok klobásky, slaninky a vlastne hocičo, čo ponúka chladnička či špajzka. A hoci viem, že to pre moje zdravie nie je najlepšia cesta, predsa sa nechám zlákať pokušením na dobrôtku. Čas od času nastane aj taký ten vlčí hlad. Nočné prejedanie hlavne po náročnom dni. A potom nemôžem ani spať, čo mi je zle. Ešte raz – viem, že to nie je kóšer pre moje zdravie, napriek tomu podľahnem. A potom pribúdajú kilečka (nie tie ekonomické Sulíkove) na páse, ktoré zvyšujú BMI (teda priberám) a som náchylnejší na rôzne ochorenia. Neprispieva tomu ani to, že počas dňa v behu a rýchlosti jem nezdravé jedlá, ako sú hranolky, hambáče, či rôzne iné fastfoody. Tretíkrát opakujem, viem, že to nie je OK, ale napriek tomu podľahnem.
Častokrát k takémuto nezdravému (ale tak chutnému) životnému štýlu prispieva aj reklama, ktorá nás presviedča, že práve toto moje telo potrebuje. Veď si len spomeňme, že ešte pred pár rokmi bežala v TV reklama na cigarety, ktoré sú tým pravým „chlapským“ vyžitím. Tú pravú chuť môžeme dodnes nájsť v obchodoch na cigaretových stojanoch a pritom vieme, že fajčenie spôsobuje rakovinu a ďalšie choroby. A aj tak mnohí podľahnú cigaretke, alkoholu či iným závislostiam a nezdravému životnému štýlu. Áno, podľahnúť pokušeniu je občas také ľahké a príjemné. A netýka sa to len jedla, závislosti, ale aj túžbe po moci, peniazoch, či inému. Cesta k pokušeniu je vydláždená túžbou, slepotou k pravde a potrebou okamžitého uspokojenia.
Ste iní ako ja? Lepší? Horší? Rovnakí? Môže byť vôbec človek iný? Nie ... Adam s Evou to v raji, keď dostali ponuku od pokušiteľa porušiť jediné Božie prikázanie natreli celému ľudstvu. Ten predobraz ľudstva zosobnený v týchto dvoch ľuďoch sme aj my. Nevieme odolať a ak si niekto myslí, že on áno, len nevidí realitu vlastného bytia. A nejde o to, čo je druhým viditeľné, ale čo je skutočnosť, ktorú prežívam vo svojom živote. Pokušenie tu je, bolo a bude a človek mu jednoducho nejakým spôsobom podľahne. Ak by to bolo inak, nepotrebovali by sme Krista, pretože by sme sa spasili sami.
Dôležitá otázka je však, ako pokušenie zvládol samotný Ježiš. Podľahol ako človek, či to dal na Pána? Rovnako ako my aj Jemu pokušiteľ podhodil pod nohy to, čo človek rád. Jedlo, pýchu a vplyv. Trikrát ho pokúšal. Ako to teda bolo?
Po krste v rieke Jordán, kde si najskôr s hipsterom Jánom Krstiteľom vyjasnili ako to je s tou mocou z nebies, sa Ježiš vybral do samoty rozmýšľať. V samote (pre nás niečo v dobe neustáleho elektronického šumu niečo nepredstaviteľné) a po štyridsiatich dňoch rozmýšľania o sebe, Bohu, svete a ceste na ktorú vykročil, dostáva Ježiš ponuku. Teda tri. A všetky presne mierené na „človeka“. Najskôr k bruchu: „Urob zázrakom z týchto kameňov chlieb a budeš sýty“. Nebolo nič jednoduchšie: „Abraka dabra buď chlieb“ – veď som Syn Boží! Ale skutočne prišiel na svet, aby si nasýtil len brucho? Je to to najdôležitejšie v živote? Byť len spokojný so „statkom“? Mať dostatok peňazí, žien, „chlieb, hry a víno“? Iste nie – to všetko pominie a do hrobu si človek nič nevezme a predať dušu len pre kus chleba hoc aj zo zlata ... nie! „Viac než po chlebe, som hladný po Božom hlase“. A vzápätí znie: „Tak skoč dole z najvyššej strechy sveta a ukáž svetu, kto si! Boh predsa nedovolí svojmu Synovi zlomiť si nohu“. Nie, ja nepotrebujem reklamu na billboardoch, facebooku, twiteri, instagrame. Nepotrebujem pokúšať môjho Otca a manipulovať Ho, ako malé decko. Ja mám niesť v tichosti svoj kríž a postaviť sa tvárou v tvár tomu čo prichádza – ako baránok. A do tretice: „Ak by si si najal dobrého volebného manažéra, mohol by si sa stať najmocnejším mužom sveta – stačí ma najať – podpísať (troškou krvi?) túto zmluvičku a to drobné písmo ani nečítaj“. Tak to teda zabudni, práve to maličké je to najdôležitejšie. To je to, čo pokušenie skrýva za pozlátkom radosti, uspokojenia a túžby. Nenechám sa ovládnuť – som slobodný a nechcem byť otrokom pokušenia – choď odo mňa SATAN! Adam s Evou ti povedali „áno“, ja ti hovorím „nie“ a beriem naspäť pre človeka, pre Adama a Evu, ktorí čítajú tieto riadky SLOBODU. A tým sa začala revolúcia. Revolúcia slobody, ktorá prišla s trojnásobným NIE pokušeniu.
Viem, že je ťažké odolať. A nejde to na prvý, druhý a možno ani na tisícikrát, ale prehrá len ten, čo to vzdá. Práve v človeku Ježišovi môžeme nájsť oporu aj pre naše NIE. Muž z púšte môže byť začiatkom revolúcie môjho vlastného vnútra.
Amen