Evanjelium podľa Matúša 3:1-4 a 7 „V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, kázal na púšti Judskej a hovoril: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské. ... Pripravujte Pánovi cestu, vyrovnávajte Mu chodníky. ... Keď však videl, ako mnohí z farizejov a sadukajov prichádzajú na krst povedal im: Vreteničie plemä, kto vám ukázal ako uniknúť nastávajúcemu hnevu?“
Vzácni priatelia;
Som zberateľ. Zbieram rôzne veci. Hlavne staršieho charakteru. Nedávno sa mi dostala do rúk červená trojrohá šatka. Veľmi som sa potešil. Chýbala mi v zbierke, hoci ako dieťa som ich mal niekoľko. Patrí k nej ešte odznak a sľub. Starší vedia na čo slúžila a mladším vysvetlím. Tieto veci boli znamením doby, ktorú som žil. Červená šatka, pioniersky odznak a sľub vernosti, ktorý sme skladali pri pomníku Klementa Gottwalda v parku Klementa Gottwalda pri Kine 1. máj. V dobe pred viac ako 30 rokmi to bolo vážne a zodpovedné prijatie do pionierskej organizácie. Získali sme status pioniera. Predtým bol ešte iskričkovský sľub a potom zväzácky. Bolo to také iniciačné prijatie medzi mladých uvedomelých ľudí do organizácie, ktorá bola vtedy IN a bola jediná.
Vzácni čitatelia; každá doba, každá organizácia, každé združenie mala a má svoje iniciačné (teda prijímacie) konanie, formu, prejav, sľub, vyznanie ... A ani v dobe Ježiša Krista tomu nebolo inak. V Jeho dobe bolo na území Izraela množstvo združení, siekt, náboženstiev, filozofických smerov. A každý mal to svoje. A nebolo tomu inak ani v židovstve. Delilo sa na množstvo odnoží. Zväčša politických (bojovali proti Rimanom), ale aj náboženských, ktorí vnímali Boha svojim spôsobom. A do tohto času prichádza Ján – bratranec Ježiša. Taký podivín. Hipster by sme možno dnes nazvali Jána Krstiteľa. Divné neštandardné oblečenie (ťavia koža) a jedol len čo bolo po ruke, najčastejšie med a kobylky – dnes populárna RAW strava. Chodil po svete a vykrikoval, že prichádza revolúcia. A ten, kto ju chce zažiť musí pustiť do svojho života nové myšlienky. Musia mať nový život, nové srdce, novú hlavu. A dosiahnu to len tak, že sa skutočne pridajú. Teda nielen formálne, ale musia to „prežiť“. Uvoľniť miesto pre Boha, ktorý to spôsobí a musí to byť hneď lebo už prichádza.
Iniciáciou, teda základným úkonom prijatia k revolúcii bol krst. Ale nie taký, ako poznáme dnes. Jeho krst bol čistiacim krstom, tým, ktorý uvoľní miesto pre Boha, pretože ako v gréckej báji o Augiášovom chlieve a Heraklesovi – voda vyčistí aj ten najväčší humus a pripraví miesto na nové veci. Miesto na prijatie Boha, ktorý prichádza. A tak ľudia, ktorí chceli zmeniť svoj starý život prichádzali za Jánom a ten ich ponáral do vôd Jordánu. Bolo to niečo nové a všetci o tom hovorili. Odrazu prišli k Jánovi aj ľudia, ktorí v ňom a v tom čo robil videli potenciál. Chceli patriť do rastúceho spoločenstva, do organizácie, ktorá má potenciál. Niektorým skutočne nešlo o vnútornú očistu ale len o zápis do matriky revolucionárov. Veď čo ak z toho niečo neskôr vytlčú. Nejaký kapitál. Okúpať sa v Jordáne bola pre nich len investícia, ktorú ak to nevyjde jednoducho zaprú.
Možno sa pýtate, čo to má s dnešnou dobou, ale dnes je to rovnaké, ako vtedy. Aj dnes ľudia prechádzajú iniciáciou „krstom“, ktorý ich identifikuje k rôznym spoločenstvám, skupinám, stranám, ... Niektorí ľudia to myslia vážne, niektorí z rozmaru a niektorí s vidinou investície. Kresťanstvo na tom nie je o nič lepšie ani horšie ako ktorákoľvek z týchto skupín. Aj do kresťanských spoločenstiev ľudia vstupujú z rôznych dôvodov. Verím, že najčastejšie je to pretože túžia po zmene, po ideáloch lásky, pokoja, radosti, ktoré dáva vzťah s Ježišom. Lenže sú aj takí, ktorí chcú len peknú svadbu v kostole, či pokrstiť dieťatko len aby bolo zdravé, respektíve kresťanský pohreb, ktorý je predsa len krajší a dáva nádej večnosti, ako ten občiansky, ktorý je len o strate blízkeho a beznádeji. Niektorí ďalší vstupujú „pre istotu“, veď čo ak tam hore (a hlavne aj dole) skutočne niečo je. Ak niekto takto rozmýšľa je to smutné. Ak by sme žili v dobe hipstera Jána Krstiteľa, zaznelo by nám do uší: „Vy hadi, fakt si myslíte, že vám nejaký obrad zabezpečí to čo chcete? Že Boh je ako automat, do ktorého vhodíte mincu a bude všetko, ako chcete? Nie mýlite sa.“ Tvrdé slovo, dokonca sa niekto môže aj uraziť no nie? Biblia je často veeeeľmi tvrdá – tvrdšia ako škrupina orecha. Iste si niekto povie v duchu, či napíše anonymne na facebooku: „Veď majú byť radi, že aspoň cirkevný poplatok platím a nie ešte chcieť aby som žil ako kresťan. Či: na nedeľu mi nesiahajte a mám ja dosť starostí ... Boh, náboženstvo je len pre starých, možno keď budem v dôchodku“. Cirkevný poplatok a zápis v matrike ako investícia do budúcnosti, ale skutočný život akoby nikdy a nič už nebolo. A Ján pokračuje: „Ten čo prichádza je čistá esencia lásky, pokoja, radosti, nádeje budúcnosti. To je revolucionár – ja mu nesiaham ani po členky. On Vás, ak to budete skutočne chcieť, zaplaví čistou energiou z neba a zapáli vaše srdcia plameňom života. On uviaže na vaše hrdlo šatku a pripne odznak s nápisom: Božie dieťa.“
Amen.