Vzácne sestry a drahí bratia;
Každým dňom sme bližšie a bližšie ku skončeniu nášho cirkevného roka. Ešte 3 nedele a tento starý cirkevný rok vystrieda nový. Liturgicky sa posledné nedele tohto roka nesú v znamení smútku z konca, ale tiež aj nádeje nového života. Symbolický prechod zo starého k novému. Cez smrť k životu. Práve v tomto období by sme si mali uvedomovať, aké dôležité kroky v našich životoch robíme. Možno zvlášť pri spomienka na tých, čo nás už opustili z tejto časnosti.
Koniec roka sa mne akosi intuitívne spája so smrťou. Niečo umiera aby niečo nové začalo rásť. Umiera staré, aby nové prepuklo v gejzír života. Práve v tejto dobe by sme sa mali nechať viesť a osloviť Duchom Svätým, aby sme si uvedomili čo je nutné zmeniť v našich vlastných životoch. Jednoducho vymeniť starého Adama z raja, ktorý zhrešil za nového Krista, ktorý nás vykúpil. Pretrhať všetky spojivká, ktoré nám bránia, alebo nás brzdia v nasledovaní Ježiša Krista.
Toho Ježiša ktorý dá a dáva nášmu novému životu zmysel. Žiť tak, akoby tento deň bol mojím posledným. Matúš 24:27 Lebo ako blesk vychádza od východu a svieti po západ, tak bude príchod Syna človeka.
Kristus príde a nikto nevie kedy. Príde druhý krát ako Sudca. Sudca v armagedone. Čo tomu predchádza – čo sú tie znamenia, že sa blíži súd? Ničivé katastrofy prírody burcujúce našou zemou stále viac a viac? Je COVID 19 poslednou kvapkou, ničiacou naše duševné aj telesné zdravie a tiež sociálne väzby? Strašné ekologické katastrofy, ktorých sa ľudia denne dopúšťajú? Je toto koniec sveta – armagedon? Nie – Áno – Nie – toto všetko ešte nemusí byť koniec sveta. Vieme však, že raz príde a otázka znie: Som pripravený?
Mnohí ľudia čakajú príchod Krista, ako celosvetovú pohromu. Ako niečo, čo odrazu padne na svet a svet sa podvolí Jeho moci. Pozerajú po oblohe a hľadajú hviezdu, ktorá by im predpovedala príchod Syna Božieho. Znamenie konca času. Iní zase skúmajú pohyb zeme a od nej odvodzujú katastrofu biblických rozmerov. Ďalší zas upozorňujú na predpovede a splnené proroctvá, naznačujúce blízky príchod. Mnohí počítajú a vypočítavajú dátumy – napríklad Svedkovia Jehovovi, Branhamisti, či iné sekty a mudrci.
Málokto však počíta, že koniec sveta pre mňa ako pre jednotlivca prichádza v sekunde mojej smrti. Pre mňa, keď zomriem, a ani pre Vás sestry a bratia neexistuje už žiadna ekologická katastrofa, žiadne dátumy, proroctvá. Pre nás existuje len prítomnosť pred Božou súdnou stolicou. Uvedomujeme si to? Uvedomujeme si, že koniec vekov je blízko? Nemusí to byť celý svet, ktorý povie svoje posledné Ááááááááách. Stačí, že to poviem ja, či ty sestra, brat na smrteľnej posteli. A odrazu stojím pred Kristom.
Mňa osobne najviac prekvapia ľudia, ktorí povedia: „Ja si na Pána Boha nájdem čas na dôchodku. Vtedy budem mať dosť času na rozjímanie o Bohu. Teraz musím zarábať peniaze, starať sa o deti a ženu, muža. Kúpiť auto, postaviť dom, ....“ Nie som aj ja niekedy rovnaký? Nemusí to byť až také markantné ako v tomto prípade, ale neodsúvam Krista a jeho ponuku byť spasený na druhé miesto? Hoci vidím v zrkadle svojho života prichádzajúci koniec, nepoviem si občas: „Najskôr spravím toto a tamto a až potom si vezmem Bibliu do rúk, a ak som náhodou už unavený, Boh mi iste odpustí a zajtra to skúsim znovu“...?
Kdesi som raz čítal tento príbeh:
Žil na svete jeden človek, ktorý hoci bol pokrstený, nevedel kto je to Boh. Vinou aj rodičov, ktorí ho nevychovávali vo viere, hoci to sľúbili pri krste nepoznal Pána Boha. Keď bol žiačik nemal na Neho čas a ani ho nepoznal. Musel sa učiť. Po konfirmácii, ktorá bola formálnym priznaním boli Vianoce jediným dňom kontaktu s vierou. A život plynul. Ako lekár sa stretával so smrťou viac, ako hocikto iný a neuvedomoval si jej postupný príchod. Niektorí jeho kamaráti z konfirmácie ho aj občas zavolali do spoločenstva, ale on sa odmietal baviť na túto tému. Nemal na Neho čas. Neskôr na dôchodku bolo času habadej, ale mal záľuby, ktorým sa ako lekár nemohol venovať. Vnúčatá, o ktoré sa bolo treba starať. Chalupu, ktorú bolo potrebné opraviť. Jednoducho nemal zase čas na Neho. A odrazu prišla smrť. Pri posteli, kde dokonával sedel jeho kamarát. Spolu vychodili meštianku i konfirmáciu. Bývali v tom istom mestečku. Mali tie isté záujmy a boli priatelia. Nestretávali sa iba na jednom mieste. V Kostole. Tam bol vždy jeho priateľ bez neho. A ako tak ležal na posteli, jeho priateľ mu hovorí: Nemal by si pomyslieť aj na Boha? A on mu odpovedal: Teraz nemám čas – teraz umieram.
Je smutné a vlastne nesmierne tragické pre človeka, ak odmietame ponúknutú ruku Pánovu. Ak odmietame jeho milostivú dlaň. Pán života a smrti nám nedal červený krúžok do kalendára. Nevyznačil nám deň našej smrti a preto musíme byť pripravení. Musím byť ja sám pripravený postaviť sa hoci aj teraz pred súdnu stolicu a niesť zodpovednosť za život, ktorí som prežil. Je jasné, že neobstojím. Nemôžem, nedá sa to. Môj hriech je taký veľký, že sa nedá zmazať žiadnymi dobrými skutkami. Napriek tomu sa nebojím. Teší ma, že milosťou Kristovou môžem prejsť do večného života. Napriek môjmu hriechu, mám istotu spasenia, pretože som sa nechal ovládnuť Kristom a v slobodnej vôli som mu povedal Áno. Áno – chcem ti patriť. Nie papierovo, pokrytecky, z vypočítavosti, ale z čistej túžby srdca. Patriť Bohu a dať mu vo svojom živote prvé miesto.
Drahá sestra a milý brat. Ak sa dnes pozrieš na akúkoľvek fotografiu, na ktorej si ty a vzápätí sa pozrieš do zrkadla vtedy si uvedomíš, čo je to znamenie konca času pre mňa osobne. Je ním každá jedna vráska, ktorá robí život o čosi viac plnším na zážitky, úsmevy, ale i starosti, ale zároveň je to ručička času, ktorá sa raz zastaví. Ak je mojím Bohom Ježiš, ak mu patrím celý, potom ma prevedie aj cez bránu. Bránu večnosti, na ktorej druhej strane je večný život v Bohu a v radosti.
Lebo ako blesk vychádza od východu a svieti po západ, tak bude príchod Syna človeka.
Amen
+ Nech Vás všetkých požehná dobrý BOH! +