Evanjelium podľa Matúša 7:3-5 Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, - keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.
Sestry a bratia;
Tento svet a ľudia žijúci v ňom už nie sú dobrými ľuďmi. Veď sa stačí pozrieť okolo seba. To nie je čo bývalo, keď sa k sebe ľudia správali slušne, pomáhali si, vedeli sa podeliť. A ešte k tomu tá pandémia len viac ukázala naše skutočné ja. A Pán Boh sa na to len pozerá a nič s tým neurobí. Je to nespravodlivé, že niekto si užíva a niekto trpí – Boh je nespravodlivý!
Aj takéto slová dnes človek počuje. A možno viac ako inokedy. Boh sa nestará o tento svet. Ak teda nejaký Boh vôbec je, pretože to naozaj vyzerá, akoby sa svet rútil prázdnotou do svojej záhuby. Áno, konfrontácia človeka dnešnej doby so skutočnosťou, ktorá tu bola pred niekoľkými mesiacmi, či rokmi našej mladosti, keď sme o Covide nič netušili je vnútorne veľmi zložitá. Obrovská zmena nášho života – sociálna i osobná nás denne zasahuje. Človek skutočne rozmýšľa kam ten svet speje.
A mnohí ľudia veriaci či neveriaci si kladú otázky. Existenčné otázky, keďže nás zastihla doba nepripravených. Nepripravených stáť tvárou v tvár skutočnému ja ľudstva. Človek nie je od stvorenia zlý. Je Božím výtvorom a Boh tvorí len dobré veci – k neuvereniu aj človeka stvoril ako dobrého na svoj obraz. Potom však prišiel hriech do sveta a človek sa mu podvolil. Neposlušnosť v metaforickom príbehu o mužoch a ženách, ktorých predstavujú Adam s Evou sa preniesla dejinami až do dnešných dní. A tak zvaľovať vinu na Pána Boha, že nekoná, a že dovolí aby sa na svete diali hrozné veci je scestná. To človek dovolí aby sa diali, keď miesto lásky akceptuje nelásku a nenávisť, miesto práva a spravodlivosti nespravodlivosť a lož, namiesto nádeje beznádej či miesto milosti, milosrdenstva a pomoci egoizmus a sebestrednosť. Nie, v tomto Boh nemá prsty, ba naopak, snaží sa láskou a pokojom cez jednotlivcov a skupiny verných priniesť do sveta dobro. Ale človek nechce vidieť chybu v sebe, keď sa ľahšie vidí v druhých, pretože potom stačí len reptať a nič nerobiť pre zmenu. A tá musí začať od každého jedného z nás.
V Božom slove, ktoré sme čítali na začiatku je to opísané naozaj jednoduchým spôsobom. Brvno verzus trieska – vlastne naopak: Trieska verzus brvno. Ale v podstate je to jedno ide o to, že radi vidíme chyby druhých a svoje prehliadame. Svet okolo seba viníme za to, že sa deje niečo, s čím nesúhlasíme a čo sa nám nepáči. Vyrušuje nás v živote a nabúrava „život“ ktorý sme si vybudovali.
Aký asi musel mať pocit zo sveta do ktorého prišiel Ježiš? Narodil sa a prvé čo zažil popri rodičovskej láske, bola nenávisť a zloba. Všetci videli len to, že tento robí zázraky v sobotu, že sa rozpráva s hriešnikmi, že prichádza pod strechu nehodných a lieči na tele i duchu najposlednejších. Dokonca ani najbližší mu občas nerozumeli. Všetci chceli v Kristovi vidieť len to, čo si vysnili a čo si priali oni sami. Vôbec nie to, s čím prišiel na tento svet. A prejavilo sa to aj po Jeho vzkriesení. Napríklad u takéto Tomáša, ktorý síce videl zázraky, ale v Krista uverí, až keď sa dotkne Jeho prebitých rúk a vloží ruku do Jeho boku. Aké naše – aké ľudské. Chceme, aby bol svet lepším a spravodlivejším miestom na život, ale za to, že sa to nedeje viníme Boha. A ako dôkaz, že sa nestará (ba dokonca, že nie je) máme zlo okolo nás, ktoré by iste (ak by bol) Boh zastavil. Tomášovský dôkaz vzkriesenia bez viery.
Sestry a bratia. Neviem, či by nás presvedčilo o Božej láske k človeku to, žeby sme mohli denne do Jeho prepichnutého boku vložiť svoju ruku. Osobne si tým nie som vôbec istý. Presvedčiť svet o Božej láske môžeme jednoducho. Začnime túto lásku – Božiu lásku, ktorá sa naplnila na kríži žiť. Prestaňme viniť svet, Boha, suseda, či manželku z toho, že sme nešťastní, nespokojní, zlomení, či že sa bojíme. To brvno nemusí byť len v našom oku, ale aj v srdci. A možno je to len triesočka, ktorá v živote spôsobuje bolesť a zabraňuje nám vidieť to nádherné, čo Boh pripravil pre človeka. Ešte raz. Začať treba od seba nie od druhých. Tak ako Ježiš vstúpil po vzkriesení cez zatvorené dvere do miestnosti, kde sa v strachu skrývali učeníci, môže vstúpiť aj do nášho života. A verte, že vstupuje a snaží sa. Ukazuje nám a pomáha vyťahovať brvná a triesočky z našich životov, aby sme mohli vidieť a zažívať denne Jeho prítomnosť. Aby sme mohli ako deti dobrého Boha vytvárať spoločenstvá bez strachu, nenávisti či vlastných sebestredných túžob. Boh je tu a zomrel za mňa osobne. Nebojme sa zveriť Mu život a podvoliť sa Jeho vôli a svet sa stane lepším miestom. Prajem nám k tomu veľa odvahy, trpezlivosti a sily odolať zlému. Boh nás v tomto boji neopustí.
Amen.