Sestry a bratia,
Čo myslíte, je dnešná doba zlá? Žije sa nám ťažko? Trpíme? Máme málo? Skúsme sa zamyslieť a prestaňte na minútu čítať toto zamyslenie.
Evanjelium podľa Marka 12:41-44 Ježiš sedel pri pokladnici a prizeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Mnohí bohatí hádzali mnoho. Prišla aj chudobná vdova a vhodila dva haliere, to jest kodrant. Tu zavolal si učeníkov a povedal im: V pravde vám hovorím: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok. Amen
Musím povedať ešte tri krát: - AMEN – AMEN – AMEN. Chvála chudobnej vdove, ktorá obetovala posledné čo mala, aby pomohla inému. Chvála Bohu, za takýchto ľudí v každej dobe.
Poviete si – takýto ľudia v dnešnej dobe ? – a asi ani predtým neexistovali! Táto vdova je len biblický vzor - Morálny profil, ktorý nám má slúžiť za základ – reálne neexistuje. Ja predsa nikoho takého nepoznám. Nepoznám nikoho – vrátane samého seba, ktorý by sa vzdal všetkého, aby pomohol druhému. Veď kto si môže v dnešnej dobe dovoliť rozdávať. Len ak v úvodzovkách Morálna chudobná vdova.
Nie je to pravda. Do konca svojho života nezabudnem na jednu udalosť, ktorá zmenila môj pohľad na hodnotu peňazí. Nikdy nezabudnem na pravdivosť tvrdenie: Kto z lásky dáva – dvakrát dáva. Dáva druhému a dáva aj sebe. Druhému pomoc a sebe radosť. A Boh nikdy nenechá dobrý skutok a ani zlý bez odplaty. Už som ho možno na biblickej hodine spomínal – zážitok z Ruska. Naozaj som ho nevyčítal z múdrych kníh, ale prežil som ho ako realitu života.
Keď som študoval na teológii v Bratislave založili sme spevokol ELPIS. S Božou pomocou sa nám vo februári 1998 podarilo dostať sa do Ruska. Do krajiny, kde som sa v roku 1998, ako študent zo Slovenska, cítil byť boháčom. Až som sa za to nič, čo mám, hanbil. Raz sme boli pozvaní na bohoslužby do kostola blízko Sant Peterburgu. Sedeli sme v laviciach nového kostola zababušení do nepremokavých vetroviek, huňatých kabátov a bolo nám teplo. Boli sme tam skôr ako domáci obyvatelia. Postupne si medzi nás sadali ľudia z dediny. Všímal som si ich nedeľné oblečenie a čudoval som sa. Bola zima a nedeľa. Oni prišli do kostola v obšúchaných nohaviciach, vetrovkách a s teniskami na nohách. Uvedomil som si akí sú chudobní. Vtom si predo mňa sadla žena s dvoma deťmi. Predstavte si najväčšieho chudáka vo Vrútkach a dajte mu na nohy deravé - 20 ročné topánky. Tak všetci vyzerali. Bolo mi ich neuveriteľne ľúto. Ale to, čo sa stalo potom, mi vyrazilo dych. Na záver, keď sa zbierala ofera do košíka, ktorý sme si podávali, táto žena, s deťmi doň hodili peniaze. Neviem koľko, ale uvedomil som si, že som stretol veriacu, obetavú a naozaj milosrdnú kresťanskú rodinu. Okamžite ma napadol text čo sme si čítali.
Aby som dokončil tento príbeh dopoviem ako obdaril Boh po bohoslužbách túto rodinu. Ako jej dal možno 100x viac ako dala sama. Toto svedectvo, ktoré som povedal aj Vám som po kostole povedal aj svojim spolužiakom. Potom sme medzi sebou pre túto rodinu urobili zbierku a odovzdali sme ju kňazovi. Tento sľúbil, že im ju odovzdá. Kto z lásky dáva – dvakrát dáva. Dáva druhému a dáva aj sebe.
Kto sme my? Pozrite sa na seba, či do svojich skrýň – na naše oblečenie. Myslíte si, že pre toto budeme spasení? Poviem Vám, prečo a ako sme spasení.
Prečo? Lebo: Tak Boh miloval svet, že svojho Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý kto verí v neho. A znie aj otázka ako? Milovať budeš blížneho, ako seba samého.
Jednoduchá otázka: Kto je môj blížny? Kto je ten koho máme milovať a má byť objektom našej lásky? Byť poslušný láske? Vedela vdova, komu budú určené jej haliere? Možno boli určené pre tých, ktorí jej robili zle. A možno nie. Všetci sme blížni. Sme blížni jedni druhým. Tým vonku, tým čo nás nenávidia, tým čo nás nepoznajú – VŠETKÝM. My si nemôžeme vyberať – my musíme slúžiť. Kristus neodmietol nikoho – lotra, čo s ním visel na kríži povolal k sebe. Dal mu možnosť.
Ak sme blížni jedni druhým, znie potom otázka: „Prečo ako blížni nežijeme?“ Kde sa stráca cit pre príkaz – „Byť poslušný láske!“ Veď Máme toho toľko, čo môžeme rozdávať. Zvlášť v dnešnej dobe, ktorá nás núti k obavám!
Napríklad: Peniaze. V Skutkoch apoštolských si môžeme prečítať, ako prví kresťania dávali celé majetky, aby pomohli ostatným. Tak prečo nie aj dnes. Prečo neprispieť aspoň Desiatkom z príjmu na pomoc iným. My si však naše peniaze držíme pre istotu pri sebe – veď čo ak.
Dobrým skutkom. Je to naozaj také ťažké pridať ruku k spoločnému dielu. Pomôcť, keď sa niekto trápi, potrebuje pomoc, alebo len tak obetovať zo svojho času pre Krista, pre cirkev, pre ľudí? Nespoliehať sa na druhých – veď oni pomôžu. Ja nemusím.
Môžeme aj Slovom. Apoštol povedal. Posilňujme a povzbudzujme sa navzájom. Tu neobstojí výhovorka ja nemám, ja nemôžem. Máme – takmer všetci. Je také ťažké povedať: „Poďme sa porozprávať a skúsim Ti – priateľ môj pomôcť.“
Sestry a bratia: „Kto je Ježiš?“ Ježiš je priateľ – je to príklad, ako sa máme správať jedni k druhým. Každý jeden z nás môže a má byť pre toho druhého obetavým Kristom. On nerobil rozdiel. Prijal bohatého mládenca a poradil mu. Prijal cudzoložnicu a poradil aj jej ako má zachrániť svoj život. Prijal nás všetkých. Nás - Všetkých hriešnikov.
Záverom? Chudobná vdova existuje v každom z nás – treba ju len nájsť a nechať konať dobro. Boh nás ním naplnil a napĺňa Každý jeden z nás je a môže byť svetlom pre „blížneho“ čo potrebuje pomoc. Preto nechajme konať Krista v našich životoch, buďme poslušní Jeho láske nech je naše spoločenstvo tu vo Vrútkach spoločenstvom Spasených Kristových detí na zemi. Detí, ktoré prinášajú na zem nádej. Detí, ktoré sa neboja slobody v Ježišovi.
Tak Boh miloval svet, že svojho Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý kto verí v neho.
Amen.
+ Nech Vás všetkých požehná dobrý BOH! +
Amen.