1. Kor 1:21 Keďže svet (vlastnou) múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania (o Kristovi):
Drahí kresťania i vy hľadajúci pravú cestu života;
Jedna pieseň sa začína: Dnes máme oslavnú a nebeskú párty, pozvaný je každý – aj ty, ten ktorý si nás celkom láskou získal prichádza vziať obete chvál. Veď práve jemu patrí prvé miesto a piesne plnia tento priestor. Áno - dnes je narodeninová oslava – párty na ktorú sme sa pripravovali celý advent. Postupné zapaľovanie adventných sviečok, kde bolo stále viac a viac svetla až do včera, keď zažiarilo svetlo z neba – Betlehemská hviezda, ktorá prežiarila všetky ostatné svetlá sveta. Betlehemské svetlo nádeje, že sa blíži chvíľa ba že už je tu, kedy sa narodí a narodil Boží Syn – Spasiteľ sveta – Mesiáš – Emanuel – Ježiš Kristus. Áno radostná chvíľa nastala a my sme sa tu dnes stretli, aby sme sa radovali spolu s Bohom Otcom z narodenia Syna.
Sestry a bratia, o kom to tu vlastne dnes hovoríme? Komu vzdávame chválu a česť? Odpoveď máme v sebe – hovoríme o Ježišovi Kristovi. Ale je to naozaj pravda? Naozaj chválime a slávime nekonečného Boha - Ježiša a Jeho ľudské narodenie pred 2005 rokmi? Je to naozaj pravda? Ak by som teraz prešiel pomedzi Vás a spýtal sa ako si predstavujete dnešného Ježiša, v prvom rade by sa nám predstavil ako malé dieťa omotané v kuse látky ležiace na slame v spodnej časti domu – v maštali. Je to zvláštne, ale predstava Ježiša Krista u veľmi veľa ľudí začína a končí u tohto živého batôžku položeného v jasliach Betlehemskej maštale. Príbeh narodenia Božieho Syna je notoricky známy. Je to akoby rozprávka.
Skúsme sa zamyslieť nad našou predstavou Ježiša, ktorého narodeniny dnes slávime. Vieme si ho predstaviť aj inak ako dieťa v maštali? Predstaviť si, ako rastie, ako postupne spoznáva dobro aj zlo, ako postupne opúšťa detské a mladícke roky a vstupuje do dospelosti, ako prechádza od hračiek k dlátu a píle svojho otca Jozefa a stáva sa tesárom. Ako postupne napĺňa svoje poslanie jednorodeného Syna Božieho a káže Slovo Božie, učí ľudí, kričí v chráme, lieči a kriesi z mŕtvych? Vieme si predstaviť, ako mení životy učeníkov a ľudí okolo seba, ako prijíma Judášsky bozk a nakoniec zomiera po strašnom trápení na drevenom Golgotskom kríži? Máme predstavu, ako plačú všetci pri jeho mŕtvom tele a aký úžasný šok prežívajú, keď je kameň hrobového miesta odvalený a vzkriesený Ježiš opäť kráča po cestách sveta? A úplne na záver – vieme si predstaviť, ako v oblaku stúpa do nebies a napĺňa miliardy sŕdc kresťanov? Sestry a bratia, vyznáme sa v tom o čom sme tu teraz hovorili?
Možno niekto zostal zaskočený – viete akože aj takýto a aj toto je Ježiš Kristus. Je dobré keď nás Slovo núti zamyslieť sa potom rastieme. Niektorí ľudia nenechajú Ježiša Krista vyrásť z plienok. Majú len predstavu krásneho dieťaťa v maštali, kde je všetko tak pekné. Mnohí ľudia sa boja nechať vyrásť Krista, pretože by museli rozmýšľať a zamyslieť sa sami nad sebou. Museli by hodnotiť svoj život. Je to akoby sme našim mamám a otcom a zase oni nám k ich a našim narodeninám zakaždým dali a dostávali napríklad cumeľ, či kojeneckú fľašku, dupačky či plienky. Drsná predstava, však. Na moju tridsiatku by zaznelo – ťuťuli-muťuli-Mariánko-tudlidudli-vsetkooo najlepsie k 30-ke a tu más krásne nové autíčko. Ak by toto niekto prišiel a urobil by to, pomysleli by sme si o ňom, že je blázon. Čo si tak asi myslí o nás Boh? Čo si tak asi myslí Ježiš Kristus o dnešnej oslave?
Sestry a bratia, nesmieme zabudnúť na to, že Ježiš Kristus vyrastá z plienok a stáva sa mužom – Spasiteľom sveta. Správajme sa tak, ako si to zaslúži. Jasličky a betlehemská maštaľ je pre deti. Pozor deti nielen vekom, ale i vierou v Ježiša Krista.
Minule som si na svoje narodeniny pozeral fotografie – svoje a neskončil som pri tých, kde som bol polonahé dieťa vo vaničke na kúpanie. Neskončil som pri tých, kde som ako škôlkar s rozbitou bradou plakal – prezrel som si všetky – až do dnešných dní a to práve preto, aby som videl, ako sa mením – rastiem telesne ale i spoločensky, citovo, ale i duchovne – a verím tomu, že toto isté robíte i vy. Neskončíte pri plienkach svojich detí.
Dnes máme oslavnú a nebeskú párty, pozvaný je každý – aj ty, ten ktorý si nás celkom láskou získal prichádza vziať obete chvál. Veď práve jemu patrí prvé miesto a piesne plnia tento priestor. Sestry a bratia – naplňme tento priestor radosťou a ozajstnou oslavou. Pýtate sa ako? Úprimným záujmom o Božie veci – úprimnou túžbou spoznať Boha v Trojici Otca, Syna i Ducha Božieho. Sestra - brat nie si anonymný v tomto spoločenstve. Nie si anonymný a stratený v dave sveta. Duch Boží Ťa dnes priviedol do tohto spoločenstva, aby si mohol, či mohla počúvať radostné posolstvo, že i ty si dôvod narodenia Božieho dieťaťa. V dnešný deň je najdôležitejším momentom – ten neuveriteľný Boží záujem o teba. Teba sediaceho v lavici a počúvajúceho Božie Slovo. Duch Boží klope na tvoje dvere tvojho srdca. Započúvaj sa. Prichádza Spasiteľ. Prichádza nádej a život. Prichádza Spasiteľ nie ako dieťa zabalené do kusa látky, ale ako Boh, ktorý porazil diabla a smrť. Otvor svoje srdce a nechaj sa viesť Duchom Božím v radosti Evanjelia, ktoré si dnes pripomíname v narodení dieťaťa menom Ježiš. Prichádza, aby si sa i ty mohol a mohla radovať radosťou, ktorá nekončí s odchodom Vianoc. Ale ktorá pokračuje celým životom človeka veriaceho v Boha Hospodina aj vo večnosti.
Amen.